Hrubé črevo som si musela liečiť

Hrubé črevo

Hrubé črevo som si musela liečiť

Hrubé črevo som nemala v poriadku. Cítila som, že sa s ním niečo deje a aj keď som si  vravel, že to prejde, lebo som určite niečo zjedla, alebo mám veľký stres v práci, problémy v rodine. Hľadala som výhovorky, len aby som sa nemusela pozrieť pravde do očí a uznať si, že musím s tým niečo urobiť.  Manžel mi večer pripomenul, že na druhý deň nás čaká návšteva jeho mamy a ja som mala hneď kŕč v žalúdku. Nerada som tam chodievala, lebo svokre som nedokázala vyhovieť.
S takouto náladou som sa vybrala na druhý deň ráno do práce a nemala som náladu na nič. Ozval sa mi totiž hrubé črevo a ja som vedela, že nebudem mať dobrý deň.
Kolegyňa ma zahrnula hneď novými klebetami, čo, kto, kedy, prečo a ja som ani nevnímala, nechcela som jej povedať, že ma to vôbec nezaujíma, ešte by sa urazila. Predstavila som si, že aj o mne sa možno kdesi zmieňuje, rozoberá, aká som.
„Mala by si sa mierniť v strave, jesť veľa zeleniny, piť veľa minerálnych vôd, konzumovať málo chleba a samozrejme treba pridať pohyb,“ zaregistrovala som ju a pozrela sa na ňu ako cez clonu. „Pohybu mám dosť, zeleninu jem, piť pijem, no možno nie tak veľa, ale pijem,“ pripustila som. Continue reading