Hrubé črevo som si musela liečiť

Hrubé črevo

Hrubé črevo som si musela liečiť

Hrubé črevo som nemala v poriadku. Cítila som, že sa s ním niečo deje a aj keď som si  vravel, že to prejde, lebo som určite niečo zjedla, alebo mám veľký stres v práci, problémy v rodine. Hľadala som výhovorky, len aby som sa nemusela pozrieť pravde do očí a uznať si, že musím s tým niečo urobiť.  Manžel mi večer pripomenul, že na druhý deň nás čaká návšteva jeho mamy a ja som mala hneď kŕč v žalúdku. Nerada som tam chodievala, lebo svokre som nedokázala vyhovieť.
S takouto náladou som sa vybrala na druhý deň ráno do práce a nemala som náladu na nič. Ozval sa mi totiž hrubé črevo a ja som vedela, že nebudem mať dobrý deň.
Kolegyňa ma zahrnula hneď novými klebetami, čo, kto, kedy, prečo a ja som ani nevnímala, nechcela som jej povedať, že ma to vôbec nezaujíma, ešte by sa urazila. Predstavila som si, že aj o mne sa možno kdesi zmieňuje, rozoberá, aká som.
„Mala by si sa mierniť v strave, jesť veľa zeleniny, piť veľa minerálnych vôd, konzumovať málo chleba a samozrejme treba pridať pohyb,“ zaregistrovala som ju a pozrela sa na ňu ako cez clonu. „Pohybu mám dosť, zeleninu jem, piť pijem, no možno nie tak veľa, ale pijem,“ pripustila som. „Hrubé črevo ma však aj tak trápi, možno budem potrebovať niečo účinnejšie.“
Potrebujem sa dať do poriadku a určite dnes ku svokre nepôjdem, Laco môže ísť aj sám, to bude prvý krok k môjmu zdraviu.“